Pravidlá slušného správania – V divadle
Pravidlá slušného správania – V divadle
Dá sa predpokladať, že ľudia, ktorí chodia do divadla alebo do koncertných siení, ovládajú minimálne základy spoločenského správania. Čo ale spraviť, ak sa na takúto slávnostnú udalosť chystáte prvý krát a nechcete sa „strápniť“ neslušným chovaním? Tak sa pozrime na pravidlá...
Na pochopenie týchto pravidiel je dobré si uvedomiť ich dôvod:
Divadelná hra, resp. koncert je umelecké dielo, ktoré musíme vnímať ako celok, kde každý detail môže byť dôležitý. V konečnom dôsledku ani v jednom prípade nejde (len) o dej, ktorý si vieme domyslieť (ako napríklad v kine), ale pre návštevníkov je dôležitý predovšetkým umelecký zážitok.
Takáto spoločenská udalosť nás vytrháva zo všedného dňa, uvádza do inej nálady a vytvára atmosféru výnimočnosti.
Pri návšteve divadla, resp. koncertnej siene základnou zásadou je, že
Chodíme vždy načas a v primeranom spoločenskom oblečení!
V niektorých divadlách je dokonca zakázané vpúšťať do sály po začiatku predstavenia.
Oblečenie volíme podľa prostredia, do ktorého sa chystáme. Ak by sa predstavenie konalo napríklad v klubových priestoroch, dáma vo večerných šatách by asi cítila trochu zvláštne.
Výnimka: Oneskorený príchod sa spoločensky toleruje len do lóže. Ale aj v tomto prípade sa oneskorenec ticho pozdraví a zostane v pozadí –sadnú si môže až počas prestávky, resp. ak je voľné zadné sedadlo.
Ak sa oneskorí žena, najbližšie sediaci muž sa o ňu postará, alebo jej ponúkne svoje sedadlo.
Dáma v prítomnosti sediacich mužov stáť nemôže, presnejšie: muž nemôže sedieť, ak stojí žena!
Príchod:
- v šatni pomáha muž žene a mladší staršiemu
- do sály vstupuje vždy prvý muž, ktorý má pri sebe aj lístky
- do radu sedadiel vstupuje vždy prvý muž čelom k sediacim
Ak máte sedadlá v strede radu, je vhodné usadiť sa čo najskôr, naopak, ak vaše lístky označujú sedadlá na kraji radu, odporúča sa s obsadením miesta neskôr (pri prvom zvonení).
Keď prechádzame na svoje miesto a tlačíme sa medzi hosťami, poďakujeme sa krátkym zdvorilostným slovom: „ďakujem“. Takýto blízky telesný kontakt s cudzou osobou nie je každému príjemný, preto sa nezdržujeme – aj keď stretávame priateľov!
Spoločensky významné sedadlo je po pravej ruke, ale ak je lepšie vidno z druhého sedadla, muž môže prepustiť dáme svoje sedadlo.
V lóži patria predné miesta ženám.
Predstavenie:
Niekoľko pravidiel ešte pred predstavením:
- rozprávame sa tlmene, výrazná gestikulácia je neprípustná
- priateľov zdravíme len kývnutím hlavy, vylúčený je hlasný pozdrav, nebodaj kričanie cez celú sálu!
Keď sa začne predstavenie, zvláštna atmosféra obklopí každého diváka.
Je vysoko neprípustné počas predstavenia:
- rozprávať sa (ani pošepky!)
- čokoľvek žuť a cumľať (prirodzene nešuchoceme ani s papierikmi od cukríkov a čokolády!)
Naopak, citové vyjadrenia počas predstavenia sú prípustné!
Náš smiech a potlesk je zrkadlom pre umelca. Samozrejme nevhodných citových prejavov sa zdržíme, ako napríklad: tľapkanie po kolene suseda, výskanie od radosti, výkriky „jupíííí“ apod.
Divadelný ďalekohľad používame iba na sledovanie javiska.
Je nepríjemné, ak vás „prichytia“ pri snorení po hľadisku. Je to neslušné a neetické.
Cez prestávku:
Máme možnosť občerstviť sa a prezrieť si foyer (foajé), no ak sa dáme nechce, nepôjde ani muž, pretože zásada v divadle je:
Muž nikdy nenechá v hľadisku samu dámu, ktorú sprevádza!
Po predstavení:
Tlieskame aj keď sa nám predstavenie nepáčilo!
Nebežíme a netlačíme sa do šatne, okrem toho, že je to neslušné, uberáme aj na zážitku z predstavenia.
Ak sa okolo nás niekto ponáhľa k šatni a pritom ešte prebieha „tlieskacia ceremónia“, nie sme povinní nevychovaného návštevníka pustiť!
Na koncerte
Samozrejme nemyslíme na koncert rockových hudobných skupín...tam je snáď jediné dôležité pravidlo: prísť dostatočne včas, aby ste stáli pri pódiu, čo najbližšie ku skupine....
Povieme si zopár pravidiel pre iný druh umeleckého zážitku. V podstate pravidlá sa zhodujú s pravidlami spoločenského správania v divadle, sú tu predsa len ďalšie dôležité aspekty:
Ak sme nachladnutí, kýchame, alebo kašleme, na koncert sa ani nevyberieme! Je neprípustné rušiť jemnú, umeleckú hudbu prejavmi našej choroby.
Ak berieme so sebou deti, musíme si byť istí, že presedia v pokoji niekedy viac, než 2 hodiny! Je vrcholne neprijateľné, aby dieťa sa začalo mrviť, pošepkávať rodičom a odbehovať zo siene....
Na koncerte tlieskame vždy po uvedení celého diela.
Literatúra:
Dagmar Brázdová: Pravidlá spoločenského správania